Symbolické vyjadrenie nádeje je kotva. Možno práve v tomto texte má svoj pôvod. Čo je kotvou (nádejou) môjho či tvojho života? Čo nás motivuje, v našich rozhodnutiach, v konkrétnych krokoch na ceste nášho života? Kde chceme zakotviť, na konci našej plavby? Na príklade Abraháma približuje apoštol kresťanom v rôznych búrkach prítomnej plavby na mori ich života, čo to znamená veriť. Boh po skúške obetovania Izáka dal Abrahámovi sľub o požehnaní a rozmnožení potomstva a Boh tento sľub potvrdil prísahou / Gn22,16/. Abrahám vzal tento Boží sľub ako slovo absolútne spoľahlivé a hodnoverné. I my berieme spravidla vážnejšie slova prísahy, než iné slová. A tak Abrahám, i keď nevidel celé roky naplnenie tohto slova, i keď Jeho viera prechádzala všelijakým kolísaním, neprestal trpezlivo čakať. Nie pasívne, ale konkrétnymi každodennými rozhodnutiami a krokmi, ktoré boli založené na tomto Božom slove. Jeho viera sa naplnila. Preto i dnes veriť neznamená len držať sa vierouky, ale spoliehať v praktickom živote na slovo Božie, ktoré cez Pána Ježiša vidíme ako hodnoverné a spoľahlivé. Ďakujeme Pane Ježišu, že si kotvou nášho života a v Tebe môžeme nachádzať stabilitu a bezpečie v prítomnosti i budúcnosti. Amen