Svadba

Potrebné dokumenty:

  1. občianske preukazy

Všeobecné informácie:

Podľa reformovaného poriadku sa môžu zosobášiť iba dve osoby rozdielneho pohlavia, z ktorých aspoň jedna je členom reformovanej cirkvi a snúbenci dajú sľub, že ich spoločné deti budú reformované.

Sobáš je oprávnený vykonať ten duchovný, ktorý je duchovným zodpovedným za sobáše alebo za konkrétny sobáš v tom cirkevnom zbore, ktorého reformovaná strana sobášiacich sa je členom.

Ak obidve strany sú reformované, ale patria do iných cirkevných zborov, duchovným oprávneným vykonať sobáš sa stáva ten duchovný dotyčných cirkevných zborov zodpovedný za sobáše alebo za konkrétny sobáš, ktorý bol stranami o to požiadaný.

Príslušný duchovný vykonaním sobáša môže čiastočne alebo celkom poveriť svojho prideleného duchovného alebo kaplána, alebo iného duchovného, vrátane duchovného alebo kaplána inej reformovanej cirkvi v Karpatskej kotline.

Sobášu predchádza katechetická a duchovno-pastierska príprava snúbencov.

Sobášny obrad sa má podľa možnosti vykonať v chráme alebo na vhodnom mieste, ktorý cirkevný zbor používa na bohoslužobný účel. Na žiadosť snúbencov sa s povolením presbyterstva sobášny obrad môže vykonať aj na inom dôstojnom mieste. V prípade, že to miesto patrí k inému parochiálnemu okrsku, obrad sa môže vykonať len s povolením tam príslušného duchovného.

Sobáše sa neodporúčajú v advente a v pôste, v predvečer výročných slávností, kajúcich dní a podobne.

Každý sobáš sa zapisuje do zborovej matriky sobášených. O vykonaní sobáša dáva cirkevný zbor osvedčenie s podpisom sobášiaceho duchovného.

O každom sobáši sa napíše osobitná zápisnica, podpísaná manželmi, svedkami a sobášiacim duchovným, ktorá zostáva uložená na územne príslušnom matričnom úrade.

Zápis má zároveň charakter evidencie, pre možnosti využitia v rámci pastoračnej starostlivosti o členov cirkevného zboru.

Ak sobášený člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní ho duchovný pri pastoračnom rozhovore sobášených na potrebu splniť tieto povinnosti.

TEXT MANŽELSKEJ PRÍSAHY V REFORMOVANOM KOSTOLE

Hovor najprv ty, kresťanský ženích: Ja, (ženích povie svoje meno a priezvisko) prisahám na živého Boha, ktorý je Otec, Syn, Duch Svätý, dokonalá Svätá trojica, večný Boh jediný, že túto ženu, ktorej ruku teraz pred tvárou Božou držím, milujem, z lásky si ju beriem podľa zákona Božieho za manželku. K nej budem verný, s ňou sa uspokojím, s ňou sväte nažívať, s ňou všetko znášať, s ňou spolu trpieť budem a ju ani v zdraví, ani v nemoci, ani v šťastnom ani v nešťastnom jej stave, do mojej, alebo do jej smrti neverne ju neopustím, ale po celý svoj život jej verným ochrancom budem. Tak mi Pán Boh pomáhaj.

Hovor aj ty, kresťanská mladucha: Ja, (povie svoje dievčenské meno) prisahám na živého Boha, ktorý je Otec, Syn, Duch Svätý, dokonalá Svätá trojica, večný Boh jediný, že tohto muža, ktorého ruky teraz pred tvárou Božou držím, milujem, z lásky idem k nemu podľa zákona Božieho za manželku. K nemu budem verná, s ním sa uspokojím, s ním sväte nažívať, s ním všetko znášať, s ním spolu trpieť budem a ho ani v zdraví, ani v nemoci, ani v šťastnom ani v nešťastnom jeho stave, do mojej, alebo do jeho smrti neverne ho neopustím, ale po celý svoj život jeho vernou pomocnicou mu budem. Tak mi Pán Boh pomáhaj.

Najnovšie články

Božie Učenie

15. máj, 2Kráľ 1; Rim 6, 1 – 11

"Som pokrstený ako reformovaný", "som pokrstený ako katolík"...takéto a podobné "vierovyznania" som v dobe písania tohto zamyslenia počul dosť často. Krst je niečo, s čím má takmer každá rodina na Slovensku skúsenosť. Krstu dávame vo svojej rodine i cirkvi veľkú dôležitosť - v rodine sa oslavuje aj hostinou, v cirkvi je sviatosťou. Predsa sa niekedy zdá, že ku krstu sa pristupujeme s poverčivosťou, že samotný obrad má moc chrániť od zlého, a že už určuje naše vierovyznanie do konca života - podľa cirkvi, v ktorej bol krst vyslúžený. Pavol vraví v našom texte, že krst má skutočne význam len vtedy, ak v ňom prijímame Božie konanie. Božím dielom dochádza k spojeniu človeka s Bohom. Samotný vonkajší akt však sám osebe nie je významný. To prijatie Božej vystretej ruky je začiatkom cesty, keď človek zomiera hriechom, má im povedať rázne "nie", a oddáva sa Bohu celý a začne kráčať úzkou cestou smerujúcou do večného života. Súčasťou takéhoto života je aj odmietnutie poverčivosti a skúmanie všetkých vecí na základe Božieho slova.

"Tak vezmi ruky moje, a veď ma sám cez úzkosti a boje až k cieľu tam. Sám neviem ako chodiť, ó, Pane môj, Ty ráč ma, prosím, vodiť, vždy pri mne stoj!" (Pieseň 565, 1 - Spevník reformovaných kresťanov!

2020 © All rights reserved refbidovce.sk

|

MADE WITH ❤ BY RT_NETWORKS