Príbeh bohatého mládenca je smutným príbehom. Napriek tomu, že patrí medzi popredné kniežatá v národe, nie je spokojný so svojím životom, nie je šťastný. Niečo dôležité mu chýba. Jeho príchod k Pánovi Ježišovi a jeho otázka – prosba: „čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ iba ukazujú, ako veľmi pociťuje vnútornú prázdnotu. Ani plnenie prikázaní mu neprinieslo útechu a spokojnosť. Mal všetko, čo len chcel, robil a žil podľa prikázaní Mojžišovho zákona, a predsa to nebolo dosť. Paradoxne, v dostatku človek stráca zo zreteľa to najviac potrebné. Cíti deficit, ktorý sa snaží vyplniť rozkošami, závislosťami alebo prispievaním na charitu. To však nepomáha a po chvíľkovom uspokojení opäť príde ten starý známy pocit matnosti, kde sa pohybuje medzi tieňmi. nezachráni to ani vonkajšia zbožnosť, ani plnenie obradov a platenie ofier. Bohatý mládenec túžil po večnom živote, ktorý bol tým „niečím viac“, čo by dalo iný rozmer jeho životu. Chcel mať niečo, čo nie je z tohto sveta. Čím by sa stal výnimočným, čo by mu zaručilo, že bude konečné spokojný a šťastný. Tento život mu nestačil. Nevieme, čo chcel počuť od Ježiša. Nejaké rady? Ubezpečenie, že je na dobrej ceste? Že už mu veľa nechýba? Ježiš vidí do srdca každého človeka a v jeho uvidel lásku k bohatstvu. Práve to bola prekážka, cez ktorú sa nevedel preniesť.