„Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho“ (Lk 18,19-21). Každý človek je hriešny a potrebuje z hriechov vyslobodenie. Ježiš pred zrakmi ľudí dokazuje, že On je tým skutočným Spasiteľom, ktorý zišiel do nášho sveta (Lk 7,16). Avšak nielen Ježišovi nepriatelia či okolie, kde vyrastal (Mk 6,3), ale ani jeho vlastná pokrvná rodina Ježiša za Spasiteľa prijať nechce (Jn 7,5). Rodinní príslušníci berú Ježiša iba ako jedného z nich a čakajú, že sa im podvolí (Lk 8,20). Ježiš rázne odpovedá, že k Nemu treba patriť nie podľa pokrvnej línie, ale že jeho pravou rodinou sú tí, ktorí sa podvolia Písmu, poukazujúceho na jeho božskú osobu a poslanie, ktoré má byť dokázané skutkami. Pokrvná línia resp. narodenie sa do náboženskej tradície nič neznamená, pretože iba viera v sľúbeného Mesiáša je cestou k spáse a vyslobodeniu z hriechov. Nielen Židia si mysleli, že sa k spáse stačí narodiť, alebo sa stať Židom, ale aj dnes mnohí kresťania žijú v mylnej domnienke, že členstvom v kresťanskej cirkvi je už automaticky zaručená spása. Tak, ako samotná Ježišova pokrvná rodina potrebuje uveriť v Krista a byť znovuzrodený z hriechov Duchom Svätým, tak aj každý jeden člen ktorejkoľvek kresťanskej spoločnosti potrebuje cestou znovuzrodenia spoznať osobného Spasiteľa Ježiša Krista tak, ako na Neho Písmo jasne odkazuje. Ježiš vo svojich posledných pozemských slovách zdôrazňuje celému ľudstvu ohľadom spásy: „Kto v Neho uverí a bude pokrstený, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,16).