V živote Jána Krstiteľa nastáva veľký obrat, dostáva sa do väzenia. Je nútený iba dúfať v lepšie časy. Že tieto jeho sny neboli plné svetla, že neboli ružové, že tieto veľké nádeje sa stali beznádejami pochybností, o tom svedčí náš prečítaný oddiel. Ján Krstiteľ sa márne nádejal, nové časy sa nijako nechceli naplniť. Tak veľmi očakávaný Mesiáš ešte stále nezasadol na svoju kráľovskú stolicu. Namiesto oslávenej piesne Izraela počuť iba pieseň otroctva. Prorok začína pochybovať keď ho navštívia jeho priatelia, ktorý mlčia. Ján si bol doteraz vedomý svojho poslania, veril v svoje poslanie, ale teraz je jeho duša plná pochýb. On, ktorý dokázal ovplyvniť veľké zástupy ľudí, prebudiť ich k pokániu, teraz stráca svoju vieru. Už nelochybuje len o sebe a správnosti svojho poslania, ale začína pochybovať aj o prichádzajúcom Pánovi. V tejto neistote posiela svojich učeníkov k Pánovi s otázkou: “ Ty si ten, ktorý má prísť, či iného čakať?” Táto otázka je aj nám veľmi blízka, ba akoby to bola otázka dnešného človeka. Aj my sme všeličím zviazaní i uväznení, aj nás prepadá nejedna pochybnosť, no Ježiš z Nazaretu sa aj k nám dnes prihovára rovnako, ako sa prihováral učeníkom Jána Krstiteľa. On nie len v minulosti, ale aj teraz koná svoju službu lásky, aj dnes zvestuje evanjelium, koná divy a to všetko iba pre našu malú vieru. Len od nás závisí, či Ho započujeme a uveríme  v Neho.

Pane, pomôž našej nevere. Amen