Pohreb

  • Potrebné dokumenty:
  • list o prehliadke mŕtveho
  • oznámenie o úmrtí

Všeobecné informácie:

Na žiadosť rodinných príslušníkov, respektíve osôb organizujúcich pohreb, alebo na základe vôle zosnulého podľa reformovaného poriadku by mal byť pochovaný každý, kto v čase svojej smrti bol plnoprávnym členom cirkvi, alebo ešte nedovŕšil 18 rokov.

V prípade pohrebu neplnoprávneho člena cirkvi, ktorý už dovŕšil 18 rokov, člena inej cirkvi, osoby iného vierovyznania, respektíve osoby bez vyznania môže presbyterstvo príslušného cirkevného zboru schváliť osobitné opatrenie.

Pohrebný obrad spravidla vykonáva ten duchovný, ktorý je duchovným zodpovedným za pohreby alebo za konkrétny pohreb v tom cirkevnom zbore, na území ktorého bude zosnulý pochovaný.

Rodinní príslušníci, respektíve osoby organizujúce pohreb môžu o vykonanie pohrebného obradu požiadať duchovného, ktorý je duchovným zodpovedným všeobecne za pohreby alebo za konkrétny pohreb v tom cirkevnom zbore, ktorého bol zosnulý pred smrťou členom.

Ak kompetencia duchovného, ktorého o vykonanie obradu požiadali, sa nevzťahuje na cirkevný zbor, v ktorom pohrebný obrad bude vykonaný, duchovný je povinný ešte pred pohrebným obradom dohodnúť sa s miestne príslušným duchovným v otázkach výkonu pohrebného obradu a zápisu do matriky zosnulých.

Duchovný vykonaním pohrebu môže čiastočne, alebo celkom poveriť svojho prideleného duchovného alebo kaplána, alebo iného duchovného, respektíve kaplána; vrátane duchovného alebo kaplána inej reformovanej cirkvi.

Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný v pastoračnom rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti.

Ak sa chce v rámci reformovaného pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s pochovávajúcim duchovným.

Odporúča sa, aby duchovný zboru v najbližších dňoch po pohrebe navštívil rodinu zosnulého a zotrval s ňou v pastoračnom rozhovore.

((Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Podľa dohody sa do dňa pohrebu zvoní denne najviac dvakrát, pri samotnom pohrebe (rozlúčke) podľa miestnych zvykov. Poplatok za zvonenie je príspevkom do cirkevnozborovej pokladne, alebo odmenou zvonárovi (kostolníkovi). Používanie zvonov pri občianskych pohreboch je vylúčené (vzhľadom na charakter – podstatu zvonenia)! Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov. Podobne pri používaní zvonov iných kresťanských cirkví pri reformovaných pohreboch.))

Recent Posts

Božie Učenie

13. november, 4Mojž 31; 1Pt 3, 1 – 7
Apoštol vyvíja snahu o usporiadanie cirkevného aj rodinného života. Nie kvôli menejcennosti, ale pre tento poriadok nariaďuje ženám, aby boli podriadené svojim mužom. To sa mnohokrát zle vykladalo a aj zneužívalo. Pritom si stačí všimnúť len úvodné slovo tejto vety: „Podobne“. Čiže tu apoštol nadväzuje na predchádzajúce myšlienky, kde odkazuje na poslušnosť, akou Ježiš Kristus za nás trpel a zanechal nám príklad. A v tejto súvislosti môžeme pochopiť, že svojím správaním, tichým odovzdaním sa môžeme niekedy vydať účinnejšie svedectvo, ako keď budeme presviedčať slovami tých, ktorí sa vzpierajú Božiemu slovu. Áno, aj bez slova, vierohodným životom je možné získať pre Pána ľudí. Hlavne to platí pre naše najužšie okolie, pre našich najbližších, ktorí chcú vidieť naše slová overené a potvrdené v našom vyváženom živote. Kiež by sme si to aj dnes uvedomili, aby sme nemuseli neskoro konštatovať, že sme premárnili šancu svojím nevhodným prístupom, výzorom alebo správaním. Mravne čistý život v Božej bázni je čoraz vzácnejší, teda dokáže osloviť, pretože je v ňom vidieť Božiu prítomnosť a moc, ktorou človeka zmení. V tejto bázni bude samozrejmé, že aj muži si budú vedomí svojej zodpovednosti voči svojim ženám, aby spolu boli dedičmi života.