Pohreb

  • Potrebné dokumenty:
  • list o prehliadke mŕtveho
  • oznámenie o úmrtí

Všeobecné informácie:

Na žiadosť rodinných príslušníkov, respektíve osôb organizujúcich pohreb, alebo na základe vôle zosnulého podľa reformovaného poriadku by mal byť pochovaný každý, kto v čase svojej smrti bol plnoprávnym členom cirkvi, alebo ešte nedovŕšil 18 rokov.

V prípade pohrebu neplnoprávneho člena cirkvi, ktorý už dovŕšil 18 rokov, člena inej cirkvi, osoby iného vierovyznania, respektíve osoby bez vyznania môže presbyterstvo príslušného cirkevného zboru schváliť osobitné opatrenie.

Pohrebný obrad spravidla vykonáva ten duchovný, ktorý je duchovným zodpovedným za pohreby alebo za konkrétny pohreb v tom cirkevnom zbore, na území ktorého bude zosnulý pochovaný.

Rodinní príslušníci, respektíve osoby organizujúce pohreb môžu o vykonanie pohrebného obradu požiadať duchovného, ktorý je duchovným zodpovedným všeobecne za pohreby alebo za konkrétny pohreb v tom cirkevnom zbore, ktorého bol zosnulý pred smrťou členom.

Ak kompetencia duchovného, ktorého o vykonanie obradu požiadali, sa nevzťahuje na cirkevný zbor, v ktorom pohrebný obrad bude vykonaný, duchovný je povinný ešte pred pohrebným obradom dohodnúť sa s miestne príslušným duchovným v otázkach výkonu pohrebného obradu a zápisu do matriky zosnulých.

Duchovný vykonaním pohrebu môže čiastočne, alebo celkom poveriť svojho prideleného duchovného alebo kaplána, alebo iného duchovného, respektíve kaplána; vrátane duchovného alebo kaplána inej reformovanej cirkvi.

Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný v pastoračnom rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti.

Ak sa chce v rámci reformovaného pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s pochovávajúcim duchovným.

Odporúča sa, aby duchovný zboru v najbližších dňoch po pohrebe navštívil rodinu zosnulého a zotrval s ňou v pastoračnom rozhovore.

((Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Podľa dohody sa do dňa pohrebu zvoní denne najviac dvakrát, pri samotnom pohrebe (rozlúčke) podľa miestnych zvykov. Poplatok za zvonenie je príspevkom do cirkevnozborovej pokladne, alebo odmenou zvonárovi (kostolníkovi). Používanie zvonov pri občianskych pohreboch je vylúčené (vzhľadom na charakter – podstatu zvonenia)! Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov. Podobne pri používaní zvonov iných kresťanských cirkví pri reformovaných pohreboch.))

Najnovšie články

Božie Učenie

15. máj, 2Kráľ 1; Rim 6, 1 – 11

"Som pokrstený ako reformovaný", "som pokrstený ako katolík"...takéto a podobné "vierovyznania" som v dobe písania tohto zamyslenia počul dosť často. Krst je niečo, s čím má takmer každá rodina na Slovensku skúsenosť. Krstu dávame vo svojej rodine i cirkvi veľkú dôležitosť - v rodine sa oslavuje aj hostinou, v cirkvi je sviatosťou. Predsa sa niekedy zdá, že ku krstu sa pristupujeme s poverčivosťou, že samotný obrad má moc chrániť od zlého, a že už určuje naše vierovyznanie do konca života - podľa cirkvi, v ktorej bol krst vyslúžený. Pavol vraví v našom texte, že krst má skutočne význam len vtedy, ak v ňom prijímame Božie konanie. Božím dielom dochádza k spojeniu človeka s Bohom. Samotný vonkajší akt však sám osebe nie je významný. To prijatie Božej vystretej ruky je začiatkom cesty, keď človek zomiera hriechom, má im povedať rázne "nie", a oddáva sa Bohu celý a začne kráčať úzkou cestou smerujúcou do večného života. Súčasťou takéhoto života je aj odmietnutie poverčivosti a skúmanie všetkých vecí na základe Božieho slova.

"Tak vezmi ruky moje, a veď ma sám cez úzkosti a boje až k cieľu tam. Sám neviem ako chodiť, ó, Pane môj, Ty ráč ma, prosím, vodiť, vždy pri mne stoj!" (Pieseň 565, 1 - Spevník reformovaných kresťanov!

2020 © All rights reserved refbidovce.sk

|

MADE WITH ❤ BY RT_NETWORKS