„Kým sa s ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Lk 9,33). Ježiš na jednom nemenovanom vrchu vytvára na chvíľu akúsi „nebeskú atmosféru“, kde silný jas svetla a hustý oblak obklopia všetkých prítomných. V tejto atmosfére sa zjavujú dvaja velikáni viery, Mojžiš a Eliáš, aby svojimi povzbudivými slovami posilňovali Ježiša, ktorého onedlho čaká potupná smrť (31). Veru, aj Ježiš vo svojej ľudskej podobe potrebuje duchovné a nebeské posilnenie od iných, lebo ľudská stránka jeho osoby a strach z utrpenia si to vyžadujú (Lk 22,43). Zaujímavé je však správanie troch učeníkov, ktorí sa tak ľahko vzdali svetských túžob a neťahá ich späť „dole“ do zvyknutého prostredia z tejto nebeskej atmosféry. Peter dolieha na Ježiša a aj v mene ostatných dvoch učeníkov vyhlasuje, že „im je tu dobre“. Chcú sa natrvalo usadiť v tomto „nebeskom“ pokoji, hoci „dole“ ich čaká domov, rodina, deti, majetok a iné svetské hodnoty. Tento príbeh je zamyslením pre nás všetkých v tom, že ak raz človek, čo i len na chvíľu okúsi nebeský pokoj, uvedomí si, že nič na tomto svete sa nevyrovná tomu, čo Ježiš svojim nasledovníkom pripravuje. Síce nebeské „zjavenie“ na tom vrchu trvalo iba chvíľu, hneď všetkých troch učeníkov učarilo. Ježiš však nevyhovie prosbe učeníkov a to z toho dôvodu, že Ježiš musí najskôr zomrieť pre spásu sveta, aby bol vstup do neba priechodný pre hriešnikov, pre ktorých zomrie. Síce tí traja učeníci na chvíľu mohli exkluzívne okúsiť nebeskú atmosféru, ale potom museli naspäť dole. Túto výnimku a exkluzivitu prežívajú možno aj dnes pacienti klinickej smrti, ktorí v jase silného a pokoj vyžarujúceho svetla sú na chvíľu po smrti a tak prítomní v priestore medzi smrťou a nebeským životom, predsa sa po krátkom čase vracajú späť do pozemského života. Ako Peter, učeníci i všetci ľudia, ktorí túžia po nebeskej kráse, musia počas pozemského života bezpodmienečne prejsť obrátením z hriechov a znovuzrodením Ducha Svätého, bez toho je vstup do kráľovstva nebeského nemožný. Podmienkou večného života je totiž osobná premena pod vplyvom Ducha Svätého s vytrvalým bojom dobrej viery, pokým náš pozemský čas trvá (2 Tim 4,7).