Konfirmácia

Podľa konfirmačného poriadku vyznať svoju vieru a zložiť sľub môže osoba, ktorá v kalendárnom roku konfirmácie dovŕši najmenej 14 rokov, bola pokrstená alebo súčasne s konfirmáciou bude pokrstená, a po stanovenej prípravnej dobe absolvuje pred presbyterstvom cirkevného zboru skúšku o znalosti reformovanej viery.

Presbyterstvo cirkevného zboru môže odmietnuť pripustenie ku konfirmácii, ak vidí, že konfirmand nedi0ponuje primeranými znalosťami alebo oddanosťou k tomu, aby splnil svoj konfirmačný sľub.

Konfirmácia sa uskutoční v cirkevnom zbore príslušnom podľa trvalého bydliska.

Na území iného cirkevného zboru sa konfirmácia môže uskutočniť vtedy, ak presbyterstvo cirkevného zboru s tým súhlasí. V tomto prípade všetky práva a povinnosti, ktoré prislúchajú presbyterstvu cirkevného zboru, vykonáva presbyterstvo toho cirkevného zboru, na území ktorého sa konfirmácia uskutoční.

Prípravná doba konfirmácie v prípade osôb, ktoré v čase konfirmácie nedovŕšili 18 rokov, nemôže byť kratšia ako dva roky.

Pri zápise ku konfirmačnej príprave zisťuje duchovný zboru, či dieťa absolvovalo školskú náboženskú výučbu. V prípade, že dieťa neabsolvovalo školskú náboženskú výučbu a nenavštevovalo detské Bohoslužby, je program jeho prípravy doplnený o zameškané časti.

Prípravnú dobu konfirmácie v prípade osôb, ktoré v čase konfirmácie dovŕšili 18 rokov, stanovuje zodpovedný duchovný cirkevného zboru minimálne na tri mesiace tak, aby konfirmand mohol získať potrebné znalosti.

Konfirmand sa počas prípravnej doby konfirmácie, alebo ak je tento čas kratší ako jeden rok, najmenej jeden rok pred konfirmáciou sa má zúčastňovať života cirkevného zboru, v ktorom bude konfirmovaný.

Od konfirmandov sa požaduje pravidelná účasť na nedeľných dopoludňajších Bohoslužbách.

Pri konfirmácii dostáva každý konfirmand konfirmačnú rozpomienku (i dospelí), na ktorej nesmie chýbať dátum krstu, je v ňom uvedený konfirmačný biblický text s podpisom konfirmujúceho a pečiatkou cirkevného zboru.

Po konfirmácii zapíše konfirmujúci podľa abecedného poriadku konfirmandov do konfirmačnej matriky s uvedením biblického textu a dátumom konfirmácie. K tomuto zápisu sa pripája každá ďalšia individuálna konfirmácia, ak taká bola v zbore počas roka.

Zápis má taktiež charakter evidencie pre možnosti využitia v rámci  pastoračnej starostlivosti o členov cirkevného zboru.

Recent Posts

Božie Učenie

26. júl, Joz 10, 1 – 27; Lk 9, 28 – 36

Kým sa s ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Lk 9,33). Ježiš na jednom nemenovanom vrchu vytvára na chvíľu akúsi „nebeskú atmosféru“, kde silný jas svetla a hustý oblak obklopia všetkých prítomných. V tejto atmosfére sa zjavujú dvaja velikáni viery, Mojžiš a Eliáš, aby svojimi povzbudivými slovami posilňovali Ježiša, ktorého onedlho čaká potupná smrť (31). Veru, aj Ježiš vo svojej ľudskej podobe potrebuje duchovné a nebeské posilnenie od iných, lebo ľudská stránka jeho osoby a strach z utrpenia si to vyžadujú (Lk 22,43). Zaujímavé je však správanie troch učeníkov, ktorí sa tak ľahko vzdali svetských túžob a neťahá ich späť „dole“ do zvyknutého prostredia z tejto nebeskej atmosféry. Peter dolieha na Ježiša a aj v mene ostatných dvoch učeníkov vyhlasuje, že „im je tu dobre“. Chcú sa natrvalo usadiť v tomto „nebeskom“ pokoji, hoci „dole“ ich čaká domov, rodina, deti, majetok a iné svetské hodnoty. Tento príbeh je zamyslením pre nás všetkých v tom, že ak raz človek, čo i len na chvíľu okúsi nebeský pokoj, uvedomí si, že nič na tomto svete sa nevyrovná tomu, čo Ježiš svojim nasledovníkom pripravuje. Síce nebeské „zjavenie“ na tom vrchu trvalo iba chvíľu, hneď všetkých troch učeníkov učarilo. Ježiš však nevyhovie prosbe učeníkov a to z toho dôvodu, že Ježiš musí najskôr zomrieť pre spásu sveta, aby bol vstup do neba priechodný pre hriešnikov, pre ktorých zomrie. Síce tí traja učeníci na chvíľu mohli exkluzívne okúsiť nebeskú atmosféru, ale potom museli naspäť dole. Túto výnimku a exkluzivitu prežívajú možno aj dnes pacienti klinickej smrti, ktorí v jase silného a pokoj vyžarujúceho svetla sú na chvíľu po smrti a tak prítomní v priestore medzi smrťou a nebeským životom, predsa sa po krátkom čase vracajú späť do pozemského života. Ako Peter, učeníci i všetci ľudia, ktorí túžia po nebeskej kráse, musia počas pozemského života bezpodmienečne prejsť obrátením z hriechov a znovuzrodením Ducha Svätého, bez toho je vstup do kráľovstva nebeského nemožný. Podmienkou večného života je totiž osobná premena pod vplyvom Ducha Svätého s vytrvalým bojom dobrej viery, pokým náš pozemský čas trvá (2 Tim 4,7).