Skúsenosť, či akási psychológia viery nás učí, že po určitých vzletoch prichádza útlm a pochybnosti. Po nedeli prichádza všednosť a s ňou aj otázky: Je to naozaj tak, ako som to počul v kostole? Zo všetkých strán sme presviedčaní o tom, že život vo svete je predsa o čomsi inom. Tam neplatia Božie prikázania, ale akési zákony džungle. Na pracovisku sa nedá uplatňovať Ježišovo učenie, veď by som bol na smiech. Ani medziľudské vzťahy by nefungovali, ak by som všetkých považoval za svojich blížnych. Je len logické, že aj náboženské a politické špičky vtedajšej doby chceli vedieť, akou mocou Ježiš robí a učí. Videli, že to fascinuje davy. Ale tým sa vzdelaní a zodpovední vodcovia nemôžu riadiť! Falošných prorokov, ktorí strhli davy bolo a je vždy dosť. Chceli mať nejaké priame rukolapné dôkazy a záruky toho, akou mocou to Ježiš robí. Ale tie nedostali, lebo dôležitá je viera. Zachariáš pripomína, že v Mesiášovi, teda Kristovi prichádza vytúžená ríša pokoja. Vodcovia v Ježišovej dobe mali pochybnosti, že sa to deje práve v Ježišovi. Ale kresťanská viera je založená práve na tomto rozpoznaní.

Bože, zbav ma akýchkoľvek pochýb o tom, že práve v Ježišovi Kristovi je moja spása a daj mi vieru, ktorou by som práve jeho nasledoval celým životom. Amen.