Zdá sa, že tam, kde sa o Kristovi hovorí, tam sa so záľubou vyskytuje. Prekvapivo učeníkov opäť šokuje Ježišova prítomnosť v ich strede. Snáď o to viac, že namiesto vysvetľovania, čo sa vlastne stalo a čo bude nasledovať, chce proste opekať! Neveria, že je to on, tak im ukazuje ruky. Myslia si, že je to prízrak, ale duch predsa nemá telo a kosti. Bol mŕtvy a teraz tu pred nimi stojí a chce opekať rybu lebo je hladný! Mŕtvi ľudia ale hladní nebývajú. Ak áno, tak len v béčkových hororových filmoch. Kristus konzumuje ryby a plást medu. Úplne to vidím, ako tam stoja bezducho, pozorujú, ako je, prežúvajú a klesá im sánka.

Myslím, že ten príbeh je pre teológiu veľmi dôležitý. Kristovo vzkriesenie nie je čosi ako vidina, halucinácia alebo prelud. Nie je to ani akési duchovné vzkriesenie bez tela. Je to vzkriesenie celého človeka k novému životu, ktorý vykazuje všetky znaky života. Kristus je proste hladný. To je veľmi dobrá správa. Nestal sa niekým iným. Je to stále ten istý Kristus, ktorý má rád chutné jedlo. Ten istý, ktorý im vravel, čo sa stane, čo všetko musí splniť, aby bol človek zmierený s Bohom. „A tak vy, ktorí ste to evanjelium počuli, tí, ktorým Duch otvoril rozum, aby pochopili Písma, kážte v Kristovom mene. Kážte pokánie na odpustenie hriechov.“