Ježišovo nanebovstúpenie je podivuhodný jav. Vzkriesený ešte niekoľko dní chodil po zemi a navštevoval svojich verných. To je najpravdepodobnejší dôvod prečo sa hŕstka ustrašených, pred Židmi sa skrývajúcich učeníkov zrazu zmenila na odvážlivcov, ktorí plní nadšenia hlásali dobrú správu. Stretnutie so vzkrieseným, to je počiatok evanjelia. Bez neho by tu bol odkaz kazateľa, zaujímavého teológa, ktorý nafukoval hranice židovstva. Bez stretnutia so vzkrieseným by ostal trpký koniec v podobe nespravodlivo ukrižovaného bezúhonného človeka. K tomu ešte nič nevysvetľujúci prázdny hrob. Až stretnutím sa s Kristom začína obdobie osvetľovania, čo sa to vlastne dialo a prečo sa to muselo stať. Až stretnutie s Kristom dáva nádej. Dovtedy bola len bezmocnosť a tápanie, pochybovanie o pozoruhodnom kazateľovi. Živý Pán prináša živú vieru, spôsobuje život.

Ten čas prvých očitých svedkov je i pre nás veľmi dôležitý. Čítame ich správy zachytené v evanjeliách, knihe Skutkov a v listoch. A i skrze to slovo sa s Ním, vzkrieseným, stretávame osobne v tých našich príbehoch. Po čase návštev sa Pán vzdialil. Ale nechal nám Ducha Svätého, radcu, tešiteľa, ktorý je s nami až do konca sveta. Presne tak, ako to Pán Ježiš sľúbil.