„Nezostane ani kameň na kameni.“ Hrozná vízia. Pre čokoľvek. Jeruzalem s chrámom uprostred bol pýchou každého zbožného Žida Ježišovej doby. Niet divu, že takéto tvrdé Ježišove slová všetkých pohoršili. Predsa to platí o všetkom, na čo sme pyšní. Či už je to náš život, krása a zdravie, alebo rodina, práca a kariéra, majetok a hmotné veci, štáty a národy, kultúrne a duševné dedičstvo... nezostane z toho ani kameň na kameni. A predsa Ježiš nie je pesimista, hovorí totiž o čomsi novom, lepšom a dokonalom. To sa rodí jeho príchodom. Jeruzalemu vyčíta, že nerozpoznal čas svojho navštívenia. Všetko a každý, kto v Ježišovom príchode rozpozná Božie navštívenie, nájde svoj pravý význam. Jeruzalem podľa svojho názvu mal byť mestom pokoja. Teraz nespoznáva, že práve Kristus do neho vnáša pravý pokoj. Aj keď nezostane kameň a kameni, vedzme, že pravý význam a zmysel všetkých vecí je v Kristovi. Či už ide o život, spolužitie, usporiadanie vecí, budúcnosť. Aj Zachariáš v dnešnom čítaní poukazuje na to, aké je to malicherné, keď sa hádame nad rôznymi náboženskými maličkosťami, pritom podľa Božieho slova ide o čosi iné.

Kriste, premieňaj a formuj si ma, aby som v tebe hľadal zmysel toho, kto som i všetkého, čo robím. Amen.