Ak chodievate do múzea, či hradu hneď ako prvé nám sprievodcovia oznámia: Nedotýkajte sa vystavených exponátov! Takáto situácia človeka láka k dotyku. Dotýkať sa krásnych a na oko príjemných ľudí a vecí nie je problém. Sú však aj opačné situácie, a to vtedy, keď je nám dotyk nanajvýš nepríjemný a desí nás to, že  sa máme niečoho, alebo niekoho dotknúť. Náš Pán Ježiš Kristus mal pred sebou malomocného, ktorý volal o pomoc! Isto poznal mnoho spôsobov, ako ho mohol uzdraviť, ale Boh si vybral dotyk. Prečo? Veď riskoval svoje zdravie a dotknúť sa malomocného príjemné vôbec nebolo. Ľudí  to priam desilo, veď malomocenstvo sa prenášalo práve dotykom. Ježiš si vybral tento spôsob, aby Ťa naučil, že Boží dotyk je pre každého! Nech sa cítiš akokoľvek nehodný/a a si preto nepovolaný/a patriť Bohu, ON Ťa  i napriek tomu volá  a chce sa ťa dotknúť! Chce Ťa uzdraviť od Tvojich vín, uľaviť Tvojmu svedomiu. Dáva Ti  príklad, aby si rozdával/a lásku aj ľuďom ktorých sa štítiš, ktorí Ti prídu zvláštni, pretože On sa práve  takých dotýka! Jeho blízkosť, teplo Jeho dlane nepocítil farizej a vtedajšie kňazstvo, ale obyčajný špinavý a chorý malomocný, ktorého sa každý bál!

Prosím o dotyk záchrany, veľký nebies Pane, nech nebojím sa dotýkať ľudí tak ako Tvoje dlane!