„Takto porazil Jozua celú krajinu: pohorie aj Negev, Nížinu a svahy so všetkými kráľmi a nenechal nikoho ujsť. Na všetkom živom vykonali kliatbu, ako prikázal Hospodin, Boh Izraela“ (Joz 10, 40). Ak by sme vyhubenie nepriateľov Izraela v zasľúbenej zemi posudzovali iba z pohľadu násilia a vojen, tak potom by bol Boh ľahko obviniteľný z krvilačnosti. Aby sme však neupadli do tohto povrchného vnímania Boha, veľmi dôležité je všimnúť si v Biblii, že kedykoľvek Boh vyslovuje kliatbu, znamená, že zavrhuje hriech. Pôvodní obyvatelia kánanskych miest žili teda hriešnym a zvrhlým spôsobom života, čo sa Bohu protiví a aj na ich smutnom príklade si človek každej doby musí uvedomiť, že Boh hriech určite potrestá. Človek žijúc v hriechu slúži satanovi a nie Bohu, čo je vlastne rozkladný činiteľ v živote človeka. Na druhej strane, v prípade postupných víťazstiev pod vedením Jozua preukazuje Boh svoju lásku voči ľudu Izraela, ktorému pomáha zdolávať všetky prekážky pri obsadzovaní zasľúbenej zeme. Táto Božia pomoc a darovaná zem bude daná Izraelčanom dovtedy, pokým sa aj ľud Izraela bude verne pridržiavať  Božích ustanovení a strániť sa hriechu. V opačnom prípade ich zastihne podobný údel ako obyvateľov Kánanu, čo sa žiaľ naplnilo v neskorších dejinách Izraela, keď sa ľud dostal do Asýrskeho zajatia, odkiaľ sa už nikdy nevrátil a časť krajiny úplne zmizla z dejín; o čosi neskôr aj zostatok Izraela musel do babylónskeho zajatia, kde bol na pokraji zániku. Boh sa však nad ľudom zľutoval a z milosti vyslobodzuje hriešny Izrael po tom, čo sa ľud uvedomil a obrátil z hriechov (Ez 9). Boh na biblickom príklade Izraela odkazuje, že osud každého z nás sa vyvinie podľa toho, či žijeme v hriechu, alebo sa z hriechov obrátime k Bohu, ktorý nám odpúšťa pre zásluhy Ježiša Krista a našu vieru láskyplným a čistým životom aj dosvedčíme.