Vyúčtovanie – to je snáď tá najhoršia nočná mora každého správcu. Pritom všetci vieme, že nás niečo také čaká. Sme správcami svojich životov, ktoré sme dostali, sme správcami v prostredí, na ktoré vplývame v rodinách, v obci, v zamestnaní, vo verejných záležitostiach, v zodpovednosti za svet, ktorý je nám daný. Tejto správcovskej zodpovednosti sa nevyhneme. I keď by sme sa jej najradšej hromadne vzdali, ako v onom podobenstve. Človek, spoločnosť a svet kričia proti Bohu: Nechceme, aby si nad nami vládol. Ale toto podobenstvo nie je o iných, nie je o človeku všeobecne a o svete, ale o nás. Všetci sme dostali svoju hrivnu. Život, to nie je niečo, čo treba ukryť, alebo zakopať ako poklad. Život, to je aktívne investovanie, rozdanie sa, riskovanie a nádej na čosi nové. Ale teraz nejde iba o život ako taký. V prvom rade ide o život a službu nás kresťanov, ktorí dostali hrivnu nového života, poklad v nebi, povolanie byť Božím ľudom. Od tých, ktorí viac dostali, sa aj viac čaká. Toto podobenstvo je pripomienkou, že v živote viery treba ísť vždy naplno. Najhorší sú tí, ktorí v opatrnosti nič nerobia.

Pane, daj mi svojho Ducha, aby som dokázal zúročiť všetko, čo mi k životu s vierou dávaš v prospech tvojho kráľovstva. Amen.