Boží vyvolený ľud, napriek svojej výnimočnosti, výnimočný vlastne ani nebol. Boh ho urobil vzácnym vo svojich očiach, ale boli to takí ľudia, ako sme my. Nedokonalý a predovšetkým hriešny. Navzdory Božej vernosti a milosrdenstvu vidíme, ako raz verní Bohu sú a hneď na to ho zapierajú. Cez Jeremiáša Boh dáva svojmu ľudu najavo, že to, čo ich postretne, je vlastne odplata za ich vinu, hriech. Prídu okupanti, otrokári. A naozaj prišli. Všade tam, kde dovolíme diablovi zasiať semeno hriechu, prídu s ním ďalší zotročovatelia. Jeremiáš hovorí o modloslužbe aj nám. Napríklad: v nedeľu nás zvony volajú do zhromaždenia, ale rozhlas nás pozýva na futbalový zápas. Na futbale ako takom nie je nič zlé, ale pozor, aby sme sa nedali diablom zviesť, aby sa ihrisko nestalo naším bôžikom. Často si ani neuvedomujeme, čo všetko nás môže odtrhnúť od Boha a Jeho blízkosti. Čím všetkým sa my môžeme odtrhnúť od Boha. Úžasné je, že Boh aj napriek nášmu balansu nám chce byť blízko. Preto poslal svojho milovaného Syna ako Veľkňaza. Poslal Ho preliať vlastnú krv, aby aj naša modloslužba bola odpustená. Čo s tým urobíme? Zanecháme Božiu obeť v Ježišovi Kristovi bez povšimnutia a pôjdeme za svojimi modlami?